HISTÓRIA KLUBU
14.3.1905 sa stretol so svojím poradcom Frederickom Parkerom v krčme "The Butcher´s Hook"oproti štadiónu a jediným programom bolo meno pre nový futbalový klub. Padali názvy ako Stamford Bridge FC, Kensington FC a London FC, ale všetky boli zamietnuté. Chelsea FC bol nakoniec názov, na ktorom sa zhodli – a príbeh sa mohol začať…Ďaľším krokom bolo zapísať Chelsea FC do ligy. Kedže sme neboli vítaní v Južnej futbalovej lige, obrátili sme zrak na Severnú futbalovú ligu, korá mala predsa len vyššiu kvalitu. 29.5.1905 sme boli prijatí do druhej divízie v rámci Severnej futbalovej ligy. Frederick Parker potvrdil svoje obchodné schopnosti a boli sme prvým tímom v histórii, ktorý sa dostal do ligy bez kopnutia do lopty. Prvým hráčom a manažérom sa stal škótsky internacionál John Tait Robertson.
Mears skonal v roku 1912, ale jeho sen o veľkom štadióne sa mu nakoniec spnil. Na Stamford Bridge sa ešte pred otvorením Wembley v roku 1923 odohrali tri finále FA Cupu. Jedného z nich (1920) sme mohli byť aj my, ale v semifinále sme podľahli Aston Ville. V tom istom roku sa nám podarilo umiestniť sa na treťom mieste, čo bola naša najvyššia pozíca v nie veľmi vydarenej dekáde. Rok 1924 znamenal zostup do druhej ligy a návrat sa nám vydaril až v sezóne 1929-30.
Po odchode Jimmyho Greavesa sme zostúpili do druhej ligy. Drakea vystriedal na lavičke Tommy Doherty a ten priniesol do tímu veľa nových mien ako Peter Bonetti, Ron Harris, Barry Bridges, Bobby Tambling a Terry Venables. Priemerný vek tímu klesol na 21 rokov a odmenou mu bol postup do prvej ligy. Chlapci podávali skvelé výkony, ktoré pritiahli divákov. Vytvorilo sa silné jadro fanúšikov, ktorých miesto bolo na južnej tribúne. Táto časť štadiónu dostala meno "The Shed" – "Búda". Generácia mladých hráčov nám priniesla prienik do prvej päťky v lige, tri semifinále FA Cupu, jedno neúspešné a jedno úspešné finále Ligového pohára. Venables musel po nezhodách s trénerom odísť, čo nás mrzelo hlavne vo finále FA Cupu v roku 1967, kedy sme prehrali s Tottenhamom, do ktorého Venables prestúpil. To bola aj posledná šanca získať pohár pre nášho nejlepšieho strelca v histórii klubu Bobbyho Tramblinga. Ten strelil 202 gólov a odohral 370 zápasov, čo je klubový rekord.
Rok 1970 nám priniesol víťazstvo v FA Cupe. Skvelý začiatok tejto dekády sme potvrdili víťazstvom v PVP nad Realom Madrid. Prelom 70-tych a 80-tych rokov bol pre náš klub veľmi turbulentný. Ambiciózny plán na prestavbu Stamford Bridge priniesol finančnú nestabilitu, predaj kľúčových hráčov a nakoniec aj zostup do druhej ligy. Chelsea bola v okamihu jej najväčšej krízy odkúpená Kenom Batesom za 1 libru. Štadión bol v rukách developerov, pričom hrozilo, že stratíme domovský stánok. Na ihrisku to nevyzeralo ružovo a dokonca nám hrozil zostup do tretej ligy. V roku 1983 dal manažér John Neal dohromady nové mužstvo za malé peniaze a vybojoval postup do prvej ligy. Nezohriali sme sa tam však dlho a v roku 1988 prišiel ďaľší zostup. Našťastie sa nám podarilo vzchopiť sa a postúpiť naspäť v nasledujúcej sezóne. Kríza bola zažehnaná a klub bol na vzostupe.
